Raphaela Fellmera som mal možnosť stretnúť a spoznať na festivale Ekotopfilm.
Na ceste na jeho prednášku som bol svedkom zaujímavej udalosti: dvaja
nezávislí ľudia predo mnou vyhodili do koša jedlo, ktorému nič nebolo
napriek tomu, že na svete žijú milióny ľudí bez jedinej omrvinky. Jeho
myšlienky, ktoré sa následne šírili prednáškovou sálou v rovnakej
intenzite, ako správne odpovede na maturitné otázky, pre mňa dostali
o to väčší význam.
Svoje poznanie šíri medzi ľudí na celom svete a svoj šťastný život
bez peňazí opisuje aj vo svojej knihe. Som rád, že som mal možnosť
stretnúť, spoznať, ale aj vyspovedať tohto odvážneho bojovníka
a vizionára v jeden osobe. Takisto som si uvedomil a prehodnotil svoj
pohľad na „dumpster diving” a začal sa hlbšie zamýšľať nad mojim
vlastným poslaním na tejto planéte. Lepšie neskôr, ako vôbec…to si
určite povie aj každý majiteľ električenky pri pohľade na rozkokošeného
revízora.
Kedy nastal v tvojom živote zlom, na základe ktorého si si povedal, že ho chceš zmeniť na lepšie miesto pre životy nás všetkých?
„Je ťažké to takto jednoznačne povedať. Určite tomu prispeli rôzne
dokumenty a knihy, ako aj ľudia, ktorých som postupne v živote stretol.
Už od mladého veku som si však uvedomoval, aké obrovské privilégium naše
ľudstvo má – môžeme dýchať čistý vzduch, piť pitnú vodu, byť obklopení
nádhernou prírodou a žiť na tej istej planéte spolu s inými živočíchmi,
jesť stravu, ktorú si aj sami vypestujeme a to všetko nie je
samozrejmosťou. Cítil som sa spoluzodpovedným za náš ekosystém
a rozhodol som sa spraviť všetko pre to, aby som ho chránil.
Mojou prvotnou myšlienkou bolo, že zarobím milión eur, za ktoré potom
vybudujem veľkú medzinárodnú organizáciu na ochranu udržateľného rastu.
Už od útleho veku som si sám zarábal peniaze, aby som sa naučil vážiť
si hodnotu vecí. Postupne som však pochopil, že peniaze vôbec nie sú
potrebné. Margaret Mead povedala jednu krásnu vetu: „Nikdy nepochybuj
o tom, že aj malá skupina angažovaných ľudí dokáže zmeniť svet – je to
totiž jediný spôsobom, akým sa svet zmeniť dá.”
A tak som už na základnej škole začal malými krokmi napĺňať moju
misiu. Doma som stále vypínal svetlo, presvedčil som našich, aby začali
odoberať energie od ekologickejšieho dodávateľa. V škole som sa dohodol
s učiteľmi, aby zbytočne neplatili za upratovanie a čistenie tried,
začali sme to robiť my študenti a súťažili sme o tri najčistejšie
triedy. Separovanie odpadu sa stalo v každej triede samozrejmosťou
a rovnako sa zmenilo aj myslenie jednotlivých detí. Škola ušetrila
tisícky eur, ktoré sa mohli investovať zmysluplnejšie.
Zlomovým bol však určte aj hitchhiking trip z Holandska do Mexika,
ktorý som absolvoval spolu s priateľmi z Talianska, Francúzska a
Nemecka. Trvalo to 11 mesiacov a celé som to absolvoval bez používania
peňazí a keď som sa nachádzal niekde medzi Kanárskymi ostrovmi
a Brazíliou som si povedal, že týmto spôsobom budem žiť aj ďalej.
Nadbytok potravín vo svete a ich vyhadzovanie, plytvanie ďalšími
zdrojmi, ničenie našej planéty – to všetko ma priviedlo k rozhodnutiu
vyhlásiť peniazom a konzumnému štýlu života jeden veľký štrajk.”
Tvoje rozhodnutie bolo veľmi odvážne. Ako to prijala tvoja žena po tvojom návrate?
„Najprv si myslela, že som sa zbláznil. Nechala ma chvíľu v tom
a dúfala, že ma to o nejaký čas prejde. Postupne však pochopila moje
dôvody, prečo to robím, zasvätil som ju do môjho pohľadu na svet a dnes
je mojim najväčším podporovateľom, bez ktorého by som nedokázal nič
z toho, čo práve robím.”
Kto bol v tvojom živote mentorom, ktorý ťa inšpiroval a motivoval k tomu, aby si sa vydal touto cestou?
„Jedným z nich bol môj nevlastný otec, ktorý bol veľmi scestovaný
a mohol som s ním viesť dlhé debaty na tie najrôznejšie témy. A čo sa
týka svetových osobností, tak určite Martin Luther King, Gándhí či Dag
Hammarskjöld.”
Ako funguje tvoj food sharingový projekt lebensmittelretten.de?
„Ak by sme na celom svete žili konzumný štýlom ako tu v Európe, ani 4 planéty by nám pomaly nestačili. Cez sociálnu sieť
lebensmittelretten.de
sme vytvorili systém spolupráce s potravinovými reťazcami či lokálnymi
výrobcami potravín, od ktorých berieme potraviny, ktoré sú na vyhodenie.
Spolupracujeme už s tisíckou supermarketov, trhmi, reštauráciami, od
ktorých berieme potraviny po záruke, distribuujeme ich, alebo ich sami
jeme. Máme už vyše 8000 ľudí, zachránili sme už milión kilogramov
potravín v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Jesť bez peňazí je veľmi
ľahké. Prostredníctvom tejto siete si ľudia môžu vymieňať potraviny po
celom svete. Verím, že už čoskoro sa nám podarí upgradovať web aj do
iných jazykov, aby sa sieť rozširovala.„
Žijeme v dobe, kde peniaze nahrádzajú vieru či náboženstvo
a stávajú sa priam vyšším princípom a zmyslom života veľkého percenta
ľudí. Prečo je to tak a v čom vidíš najväčšie nebezpečenstvo tejto
skutočnosti?
„Ľudia sa potrebujú niečoho držať, v niečo veriť. Po stáročia tomu
slúžila viera v boha a návšteva kostola. Týmto spôsobom sa vyrovnávali
s krivdami či inými negatívnymi udalosťami v ich životoch a takisto im
to formovalo hodnoty a princípy. V súčasnosti čoraz viac túto rolu
nahrádzajú peniaze, pretože dávajú ľuďom pocit sily – bohatý človek je
považovaný za vplyvného a nič sa mu nemôže stať. Z pôvodného nastavenia
spoločnosti, v ktorej prevládala spolupatričnosť a snaha pomôcť aj ľuďom
v núdzi sme sa vďaka kapitalizmu dostali do štádia, v ktorom je
preferovaný individualizmus a kde materiálne statky nahrádzajú vieru
v tie pravé hodnoty ľudstva. Pracujeme, aby sme zarábali peniaze, ktoré
sa potom „o nás postarajú”. Žiaľ, dnes je to už bežnou rutinou
a porovnal by som to s vírusom, ktorý postupne infikuje viac a viac
ľudí.”
Veľkú zásluhu majú na tom aj médiá, ktoré prezentujú a idealizujú
ľudí s hmotnými statkami: drahé autá, drahé šperky, veľké domy, izby
plné oblečenia, preplnené chladničky jedlom, ktoré aj tak nikdy
nespotrebujú a končí v košoch. Krásne to vidieť aj v medziľudských
vzťahoch: bohatí a vplyvní ľudia často nevedú komunitný štýl života,
nežijú v manželskom či partnerskom zväzku, nevera či striedanie mileniek
je na dennom poriadku a to všetko spoločne deformuje nastavenie hodnôt
a princípov, podľa ktorých tu na Zemi žijeme. Konzum nahrádza duchovno
a to je prúser. Ľudia často žijú životy, v ktorých nie sú šťastní,
pracujú v zamestnaní, ktoré ich nebaví a všetko si to kompenzujú tým, že
míňajú svoje finančné prostriedky na kúpu nadbytočných vecí, ktorým
dávajú neadekvátnu hodnotu.”
Schopnosť odpútať sa od závislosti na peniazoch a to najmä
v psychologickej rovine so sebou prináša obrovskú slobodu. Ako by si jej
krásu spropagoval človeku, ktorý je napríklad „kapitalistickým
ignorantom”?
„Asi by som začal tým, že by som sa snažil ísť príkladom a teda sa
k nemu správal tak, ako by sa podľa mňa mali ľudia k sebe správať.
Ukázal by som mu aké je to žiť podľa princípu, kedy nezištne pomáhame
druhým bez akýchkoľvek spätných očakávaní, teda bez toho, aby som si za
to automaticky niečo nárokoval. Ide o mentalitu – pomáham druhým lebo
v tom vidím zmysel a na druhej strane sa necítim trápne, keď chce niekto
nezištne pomôcť mne. Vtedy to funguje. Dal by som mu najavo, ako ma to
napĺňa a robí šťastným, pretože žijem spôsobom, ktorý je podľa mňa
zmysluplný. A potom už záleží na danej osobe či svoj pohľad na svet
prehodnotí.”
Aký je život bez peňazí?
„Oslobodzujúci, pretože nemíňaš čas, talent a energiu na veci, ktoré
zväzujú ruky materiálne orientovaným ľuďom (úver, kúpa nového auta,
značka mobilu, oblečenia, čo bude o rok, dva…). Proste robíš veci,
v ktorých vidíš zmysel a ktoré ťa reálne napĺňajú. Keď nemáš potrebu
vlastniť, otvára sa ti svet nevídaných možností. Odrazu si uvedomíš, aká
silná je tvoja viera vo vlastné schopnosti, nápady či sny a si
pripravený robiť veľké veci, ktoré môžeš zdieľať s ostatnými. Získaš
tiež priestor na počúvanie svojho vnútorného hlasu a často aj zistíš,
kto vlastne si a kde sa nachádza zmysel tvojho života. Táto fáza je
zvyčajne tým prvým a najdôležitejším krokom. Keď sa budeš cítiť ako
súčasť niečoho oveľa väčšieho a teda sa aj budeš zaujímať o blaho
druhých i našej planéty, si na najlepšej ceste meniť náš svet
k lepšiemu. Sme totiž súčasťou siete, ktorú tvorí vyše 7,2 miliardy
medzičlánkov. Našou misiou je žiť v harmónii a súlade s touto planétou.
Krásnym príkladom nám je príroda a svet živočíchov, od ktorých by sme sa
mali učiť a nie ich postupne vykynožiť. Aj z toho dôvodu som už dlhší
čas vegánom a k tejto filozofii som priviedol aj moju ženu a deti.”
Čo je momentálne tvojou najväčšou výzvou a najťažšou úlohou?
„Zjednocovať ľudí a naučiť ich tímovému duchu. To totižto vidím stále
ako problém – ľudia len veľmi ťažko dokážu navzájom spolupracovať
a nevnímať každého šikovného a odhodlaného človeka ako ohrozenie či
konkurenciu, ktorá im chce „ukrojiť z koláča”. Máme veľa ľudí, ktorí
chcú byť sólo kapitánmi lode namiesto toho, aby sme sa na lodi plavili
spoločne a všetci rovnakým dielom prispeli k udržateľnej plavbe –
samozrejme, každý tak, ako len vie. Ak sa dokážeme navzájom deliť
o lásku, sny či šťastie – neuberajú na svojej sile, ale práve naopak,
rastú a stávajú sa silnejšími. Máme mnoho talentov, nápadov, energie,
kontaktov, schopností, tak prečo sa o ne spoločne nepodeliť sledujúc
rovnaké ciele.”
Prekvapilo ťa, akým spôsobom napreduje tvoj food sharingový projekt na ceste ku kompletnej internacionalizácii?
„Skôr som bol prekvapený, že to celé tak dlho trvalo. J Ale na druhej
strane, nič zmysluplné nemôže vzniknúť zo dňa na deň, takže ma to
naučilo aj pokore, trpezlivosti a vytrvalosti.”
Čo je tvojim aktuálnym snom?
„Že budeme všetci spolupracovať na tejto planéte ako jedna veľká
rodina. Budeme sa k sebe správať tak, ako to očakávame od druhých a to
nielen medzi sebou, ale aj vo vzťahu k prírode a živočíchom. Food
sharingom to len začalo, nakoľko všetci potrebujeme k životu stravu.
Prostredníctvom druhého projektu s názvom
yunity.org
budú môcť ľudia bezplatne navzájom zdieľať svoje vedomosti, informácie,
zdroje, čokoľvek, na všetkých leveloch a to bez ohľadu na spoločenský
status či inú nezmyselnú segmentáciu. V Európe vyhadzujeme milióny ton
oblečenia napriek tomu, že je v poriadku a ešte stále použiteľné. Máme
milióny prázdnych priestorov, domov po celej Európe, je to len otázka
hľadania miesta, kde sa človek môže usadiť. Týmto spôsobom sa dá
opätovne využiť aj starý nábytok. Knihy, ktoré som už prečítal
nepotrebujem a môžem ich poskytnúť ďalej – takže tento princíp krásne
funguje a dá sa aplikovať na čokoľvek, musíme ale zmeniť náš majetnícky
prístup.”
Povedz mi niečo bližšie aj o odvážnom projekte Eotopia…
„Radi by sme s manželkou, mojimi deťmi a ďalšími rodinami žili vo
vegánskej ekodedine, produkovali si vlastné potraviny, elektrinu, atď.
Stále hľadáme vhodnú pôdu, dokonalé miesto. Máme nejaké ponuky, nie je
to však len otázka hľadania krajiny. Potrebujeme, aby nás podporila aj
miestna vláda, aby sme nemuseli platiť dane a všetky s tým spojené veci.
Bude to miesto, kde sa každý podelí so svojimi zručnosťami a talentom
bez toho, aby za to pýtal niečo späť. Nazval by som to „ekonomikou daru
a kultúrou delenia.”
Čo by si chcel, aby o tebe jedného dňa hovorili tvoje vnúčatá?
„Že môj dedko bol človekom, ktorý pomáhal ostatným nájsť ich ľudskú tvár.”
—
Autor: eMko
Zdroj:
www.dikymoc.sk, Fotografie:
raphaelfellmer.de
Článek převzat od :
http://www.2012rok.sk/wp/umenie-zivota/28156-raphael-fellmer-ako-zit-stastnym-a-plnohodnotnym-zivotom-bez-jedineho-centu