Na ceste na jeho prednášku som bol svedkom zaujímavej udalosti: dvaja nezávislí ľudia predo mnou vyhodili do koša jedlo, ktorému nič nebolo napriek tomu, že na svete žijú milióny ľudí bez jedinej omrvinky. Jeho myšlienky, ktoré sa následne šírili prednáškovou sálou v rovnakej intenzite, ako správne odpovede na maturitné otázky, pre mňa dostali o to väčší význam.
Svoje poznanie šíri medzi ľudí na celom svete a svoj šťastný život bez peňazí opisuje aj vo svojej knihe. Som rád, že som mal možnosť stretnúť, spoznať, ale aj vyspovedať tohto odvážneho bojovníka a vizionára v jeden osobe. Takisto som si uvedomil a prehodnotil svoj pohľad na „dumpster diving” a začal sa hlbšie zamýšľať nad mojim vlastným poslaním na tejto planéte. Lepšie neskôr, ako vôbec…to si určite povie aj každý majiteľ električenky pri pohľade na rozkokošeného revízora.
Kedy nastal v tvojom živote zlom, na základe ktorého si si povedal, že ho chceš zmeniť na lepšie miesto pre životy nás všetkých?
„Je ťažké to takto jednoznačne povedať. Určite tomu prispeli rôzne dokumenty a knihy, ako aj ľudia, ktorých som postupne v živote stretol. Už od mladého veku som si však uvedomoval, aké obrovské privilégium naše ľudstvo má – môžeme dýchať čistý vzduch, piť pitnú vodu, byť obklopení nádhernou prírodou a žiť na tej istej planéte spolu s inými živočíchmi, jesť stravu, ktorú si aj sami vypestujeme a to všetko nie je samozrejmosťou. Cítil som sa spoluzodpovedným za náš ekosystém a rozhodol som sa spraviť všetko pre to, aby som ho chránil.
Mojou prvotnou myšlienkou bolo, že zarobím milión eur, za ktoré potom vybudujem veľkú medzinárodnú organizáciu na ochranu udržateľného rastu. Už od útleho veku som si sám zarábal peniaze, aby som sa naučil vážiť si hodnotu vecí. Postupne som však pochopil, že peniaze vôbec nie sú potrebné. Margaret Mead povedala jednu krásnu vetu: „Nikdy nepochybuj o tom, že aj malá skupina angažovaných ľudí dokáže zmeniť svet – je to totiž jediný spôsobom, akým sa svet zmeniť dá.”
A tak som už na základnej škole začal malými krokmi napĺňať moju misiu. Doma som stále vypínal svetlo, presvedčil som našich, aby začali odoberať energie od ekologickejšieho dodávateľa. V škole som sa dohodol s učiteľmi, aby zbytočne neplatili za upratovanie a čistenie tried, začali sme to robiť my študenti a súťažili sme o tri najčistejšie triedy. Separovanie odpadu sa stalo v každej triede samozrejmosťou a rovnako sa zmenilo aj myslenie jednotlivých detí. Škola ušetrila tisícky eur, ktoré sa mohli investovať zmysluplnejšie.
Zlomovým bol však určte aj hitchhiking trip z Holandska do Mexika, ktorý som absolvoval spolu s priateľmi z Talianska, Francúzska a Nemecka. Trvalo to 11 mesiacov a celé som to absolvoval bez používania peňazí a keď som sa nachádzal niekde medzi Kanárskymi ostrovmi a Brazíliou som si povedal, že týmto spôsobom budem žiť aj ďalej. Nadbytok potravín vo svete a ich vyhadzovanie, plytvanie ďalšími zdrojmi, ničenie našej planéty – to všetko ma priviedlo k rozhodnutiu vyhlásiť peniazom a konzumnému štýlu života jeden veľký štrajk.”
Tvoje rozhodnutie bolo veľmi odvážne. Ako to prijala tvoja žena po tvojom návrate?
„Najprv si myslela, že som sa zbláznil. Nechala ma chvíľu v tom a dúfala, že ma to o nejaký čas prejde. Postupne však pochopila moje dôvody, prečo to robím, zasvätil som ju do môjho pohľadu na svet a dnes je mojim najväčším podporovateľom, bez ktorého by som nedokázal nič z toho, čo práve robím.”
Kto bol v tvojom živote mentorom, ktorý ťa inšpiroval a motivoval k tomu, aby si sa vydal touto cestou?
„Jedným z nich bol môj nevlastný otec, ktorý bol veľmi scestovaný a mohol som s ním viesť dlhé debaty na tie najrôznejšie témy. A čo sa týka svetových osobností, tak určite Martin Luther King, Gándhí či Dag Hammarskjöld.”
Ako funguje tvoj food sharingový projekt lebensmittelretten.de?
„Ak by sme na celom svete žili konzumný štýlom ako tu v Európe, ani 4 planéty by nám pomaly nestačili. Cez sociálnu sieť lebensmittelretten.de sme vytvorili systém spolupráce s potravinovými reťazcami či lokálnymi výrobcami potravín, od ktorých berieme potraviny, ktoré sú na vyhodenie. Spolupracujeme už s tisíckou supermarketov, trhmi, reštauráciami, od ktorých berieme potraviny po záruke, distribuujeme ich, alebo ich sami jeme. Máme už vyše 8000 ľudí, zachránili sme už milión kilogramov potravín v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Jesť bez peňazí je veľmi ľahké. Prostredníctvom tejto siete si ľudia môžu vymieňať potraviny po celom svete. Verím, že už čoskoro sa nám podarí upgradovať web aj do iných jazykov, aby sa sieť rozširovala.„
Žijeme v dobe, kde peniaze nahrádzajú vieru či náboženstvo a stávajú sa priam vyšším princípom a zmyslom života veľkého percenta ľudí. Prečo je to tak a v čom vidíš najväčšie nebezpečenstvo tejto skutočnosti?
„Ľudia sa potrebujú niečoho držať, v niečo veriť. Po stáročia tomu slúžila viera v boha a návšteva kostola. Týmto spôsobom sa vyrovnávali s krivdami či inými negatívnymi udalosťami v ich životoch a takisto im to formovalo hodnoty a princípy. V súčasnosti čoraz viac túto rolu nahrádzajú peniaze, pretože dávajú ľuďom pocit sily – bohatý človek je považovaný za vplyvného a nič sa mu nemôže stať. Z pôvodného nastavenia spoločnosti, v ktorej prevládala spolupatričnosť a snaha pomôcť aj ľuďom v núdzi sme sa vďaka kapitalizmu dostali do štádia, v ktorom je preferovaný individualizmus a kde materiálne statky nahrádzajú vieru v tie pravé hodnoty ľudstva. Pracujeme, aby sme zarábali peniaze, ktoré sa potom „o nás postarajú”. Žiaľ, dnes je to už bežnou rutinou a porovnal by som to s vírusom, ktorý postupne infikuje viac a viac ľudí.”
Veľkú zásluhu majú na tom aj médiá, ktoré prezentujú a idealizujú ľudí s hmotnými statkami: drahé autá, drahé šperky, veľké domy, izby plné oblečenia, preplnené chladničky jedlom, ktoré aj tak nikdy nespotrebujú a končí v košoch. Krásne to vidieť aj v medziľudských vzťahoch: bohatí a vplyvní ľudia často nevedú komunitný štýl života, nežijú v manželskom či partnerskom zväzku, nevera či striedanie mileniek je na dennom poriadku a to všetko spoločne deformuje nastavenie hodnôt a princípov, podľa ktorých tu na Zemi žijeme. Konzum nahrádza duchovno a to je prúser. Ľudia často žijú životy, v ktorých nie sú šťastní, pracujú v zamestnaní, ktoré ich nebaví a všetko si to kompenzujú tým, že míňajú svoje finančné prostriedky na kúpu nadbytočných vecí, ktorým dávajú neadekvátnu hodnotu.”
Schopnosť odpútať sa od závislosti na peniazoch a to najmä v psychologickej rovine so sebou prináša obrovskú slobodu. Ako by si jej krásu spropagoval človeku, ktorý je napríklad „kapitalistickým ignorantom”?
„Asi by som začal tým, že by som sa snažil ísť príkladom a teda sa k nemu správal tak, ako by sa podľa mňa mali ľudia k sebe správať. Ukázal by som mu aké je to žiť podľa princípu, kedy nezištne pomáhame druhým bez akýchkoľvek spätných očakávaní, teda bez toho, aby som si za to automaticky niečo nárokoval. Ide o mentalitu – pomáham druhým lebo v tom vidím zmysel a na druhej strane sa necítim trápne, keď chce niekto nezištne pomôcť mne. Vtedy to funguje. Dal by som mu najavo, ako ma to napĺňa a robí šťastným, pretože žijem spôsobom, ktorý je podľa mňa zmysluplný. A potom už záleží na danej osobe či svoj pohľad na svet prehodnotí.”
Aký je život bez peňazí?
„Oslobodzujúci, pretože nemíňaš čas, talent a energiu na veci, ktoré zväzujú ruky materiálne orientovaným ľuďom (úver, kúpa nového auta, značka mobilu, oblečenia, čo bude o rok, dva…). Proste robíš veci, v ktorých vidíš zmysel a ktoré ťa reálne napĺňajú. Keď nemáš potrebu vlastniť, otvára sa ti svet nevídaných možností. Odrazu si uvedomíš, aká silná je tvoja viera vo vlastné schopnosti, nápady či sny a si pripravený robiť veľké veci, ktoré môžeš zdieľať s ostatnými. Získaš tiež priestor na počúvanie svojho vnútorného hlasu a často aj zistíš, kto vlastne si a kde sa nachádza zmysel tvojho života. Táto fáza je zvyčajne tým prvým a najdôležitejším krokom. Keď sa budeš cítiť ako súčasť niečoho oveľa väčšieho a teda sa aj budeš zaujímať o blaho druhých i našej planéty, si na najlepšej ceste meniť náš svet k lepšiemu. Sme totiž súčasťou siete, ktorú tvorí vyše 7,2 miliardy medzičlánkov. Našou misiou je žiť v harmónii a súlade s touto planétou. Krásnym príkladom nám je príroda a svet živočíchov, od ktorých by sme sa mali učiť a nie ich postupne vykynožiť. Aj z toho dôvodu som už dlhší čas vegánom a k tejto filozofii som priviedol aj moju ženu a deti.”
Čo je momentálne tvojou najväčšou výzvou a najťažšou úlohou?
„Zjednocovať ľudí a naučiť ich tímovému duchu. To totižto vidím stále ako problém – ľudia len veľmi ťažko dokážu navzájom spolupracovať a nevnímať každého šikovného a odhodlaného človeka ako ohrozenie či konkurenciu, ktorá im chce „ukrojiť z koláča”. Máme veľa ľudí, ktorí chcú byť sólo kapitánmi lode namiesto toho, aby sme sa na lodi plavili spoločne a všetci rovnakým dielom prispeli k udržateľnej plavbe – samozrejme, každý tak, ako len vie. Ak sa dokážeme navzájom deliť o lásku, sny či šťastie – neuberajú na svojej sile, ale práve naopak, rastú a stávajú sa silnejšími. Máme mnoho talentov, nápadov, energie, kontaktov, schopností, tak prečo sa o ne spoločne nepodeliť sledujúc rovnaké ciele.”
Prekvapilo ťa, akým spôsobom napreduje tvoj food sharingový projekt na ceste ku kompletnej internacionalizácii?
„Skôr som bol prekvapený, že to celé tak dlho trvalo. J Ale na druhej strane, nič zmysluplné nemôže vzniknúť zo dňa na deň, takže ma to naučilo aj pokore, trpezlivosti a vytrvalosti.”
Čo je tvojim aktuálnym snom?
„Že budeme všetci spolupracovať na tejto planéte ako jedna veľká rodina. Budeme sa k sebe správať tak, ako to očakávame od druhých a to nielen medzi sebou, ale aj vo vzťahu k prírode a živočíchom. Food sharingom to len začalo, nakoľko všetci potrebujeme k životu stravu. Prostredníctvom druhého projektu s názvom yunity.org budú môcť ľudia bezplatne navzájom zdieľať svoje vedomosti, informácie, zdroje, čokoľvek, na všetkých leveloch a to bez ohľadu na spoločenský status či inú nezmyselnú segmentáciu. V Európe vyhadzujeme milióny ton oblečenia napriek tomu, že je v poriadku a ešte stále použiteľné. Máme milióny prázdnych priestorov, domov po celej Európe, je to len otázka hľadania miesta, kde sa človek môže usadiť. Týmto spôsobom sa dá opätovne využiť aj starý nábytok. Knihy, ktoré som už prečítal nepotrebujem a môžem ich poskytnúť ďalej – takže tento princíp krásne funguje a dá sa aplikovať na čokoľvek, musíme ale zmeniť náš majetnícky prístup.”
Povedz mi niečo bližšie aj o odvážnom projekte Eotopia…
„Radi by sme s manželkou, mojimi deťmi a ďalšími rodinami žili vo vegánskej ekodedine, produkovali si vlastné potraviny, elektrinu, atď. Stále hľadáme vhodnú pôdu, dokonalé miesto. Máme nejaké ponuky, nie je to však len otázka hľadania krajiny. Potrebujeme, aby nás podporila aj miestna vláda, aby sme nemuseli platiť dane a všetky s tým spojené veci. Bude to miesto, kde sa každý podelí so svojimi zručnosťami a talentom bez toho, aby za to pýtal niečo späť. Nazval by som to „ekonomikou daru a kultúrou delenia.”
Čo by si chcel, aby o tebe jedného dňa hovorili tvoje vnúčatá?
„Že môj dedko bol človekom, ktorý pomáhal ostatným nájsť ich ľudskú tvár.”
—
Autor: eMko
Zdroj: www.dikymoc.sk, Fotografie: raphaelfellmer.de
Článek převzat od :
http://www.2012rok.sk/wp/umenie-zivota/28156-raphael-fellmer-ako-zit-stastnym-a-plnohodnotnym-zivotom-bez-jedineho-centu
